Par dní pred našou „ Novembrovou revolúciou“, v roku 1989, som dostala z bratislavského Metodického centra zaujímvú ponuku.

Bol to zoznam adries Akadémii, inštitúcií, ktoré vo Francúzsku organizujú chod škôl.

Hneď som si vybrala niekoľko, ktorým som adresovala list o našej ekonomickej škole a žiakoch túžiacich po cestovaní a zdokonalení vo francúzštine.

V januári 1990 som dostala odpoveď pána riaditeľa lýcea Jean Monnet, francúzskeho mesta  Saint-Etienne. List bol plný nadšenia z otvorenia sa svetu nášho „Východu“, skrývajúceho sa  doteraz za Berlínsky múr.

Lýceum nesie meno  politika a ekonóma, ktorý stál pri zrode Európskej únie a pán riaditeľ ho v odpovedi spomenul .

Výrok pána  Monneta „Zjednocujeme ľudí, nie štáty“ sa nám nasledujúce roky podarilo uviesť do praxe.

Napriek administratívnym ťažkostia, ktoré sú teraz nepochopiteľné, sme na konci apríla 1990, cestovali do Francúzska.

20 žiakov, ktorí mali dobrú úroveň francúzštiny a 5 nadšených pedagógov

počas desiatich krásnych, už letných dní, obdivovali krajinu, školu, ľudí a slobodu.

Pamätám sa, že som na hodine dejepisu slúžila ako „názorná pomôcka“. Témou bolo Rakúsko-Uhorsko a ja som bola prvá“ vzorka zo socialistického východu“, ktorej mohli položiť otázky.

Pokračovanie výmien bolo potom  pravidelné, každé dva roky.

Návšteva Slovákov v marci, a naši „ Štefanci“, ako sa obyvatelia Saint-Etienne volajú, prichádzajú na konci októbra.

Vystriedalo sa veľa žiakov i učiteľov.

Na prelome marca a apríla 2010, to bola naša jedenásta cesta a oslávili sme dvadsiate výročie.

K výmenám žiakov sa pridali aj  návštevy učiteľov a ich priateľov cez prázdniny. Podarilo sa nám urobiť dobrú reklamu pre našu krajimu, ktorú francúzski priatelia obdivujú.

         Za každou výmenou bola vždy práca nás , organizátorov, a  pána riaditeľa Ing.Jandíka, ktorý sa stal obdivovateľom života Francúzkeho. Francúzki učitelia,  nám otvorili svoju priateľskú náruč a zozbierali sily i financie, aby sme spoznali mesto, okolie aj výbornú kuchyňu.

Pred pár rokmi som odovzdala „ žezlo“ svojej nastupkyni, Petre Zelinovej, ktorá výborne pokračuje a už viackrát pobyt žiakov vo Francúzsku  zorganizovala.

Myslím si, že žiaci takej malej krajiny, ako je Slovensko, musia okrem angličtiny ovládať aj iné cudzie jazyky. Naša výmena je motiváciou, aby sa tak stalo.

                                                                                                            zakladateľka družby Elena Smejkalová